Zmeňte svoje zvyky ešte v starom roku – začnite s dvomi lyžicami repkového oleja denne
V poslednej dobe veľmi často počúvame o potrebe prijímať „dobré“ tuky, teda najmä esenciálne nenasýtené mastné kyseliny zo skupiny omega-3, patriace k nedostatočne zastúpeným v našej strave. Pritom je to také jednoduché. Stačí do svojej stravy zaradiť repkový olej, konkrétne dve lyžice denne, ktoré úplne pokryjú fyziologickú potrebu kyseliny linolénovej (ALA) zo skupiny omega-3 u človeka.[1] Ku koncu roka nadišiel správny čas skončiť so starými zvykmi a začať s novými, oveľa lepšími.
Práve repkový olej sa z hľadiska výživy človeka, vyznačuje ideálnym pomerom omega-6 a omega-3 mastných kyselín, t.j. 2:1. Má najvýhodnejšie zloženie mastných kyselín zo všetkých rastlinných olejov a zo zdravotného hľadiska obsahuje najmenej nepriaznivých nasýtených mastných kyselín (obsah je dvakrát nižší ako v olivovom alebo slnečnicovom oleji).[2]
To všetko sú dostatočne dobré dôvody, prečo si ho dopriať každý deň. Ako? Ráno môžete začať deň so zeleninovým smoothie alebo mrkvovou šťavou, čo vám dodá potrebné živiny. Stačí pridať pár kvapiek oleja. Na obed si ho môžete dopriať v zeleninovej polievke či s mäsom pripraveným práve na tomto oleji. Rafinovaný repkový olej sa vyznačuje dobrými vlastnosťami počas smaženia, pretože má vysoký stupeň zadymenia, až 242 stupňov[3]. Na večeru si ho môžeme dopriať napríklad so šalátom alebo pridaním do zeleninovej nátierky. Nezabudnite, že odborníci odporúčajú, aby tuky tvorili cca 30 – 35 % celkovej energie stravy.[4] Snažte sa pritom obmedzovať nasýtené mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú hlavne v živočíšnych tukoch. Preto vám radíme, aby ste si na Nový rok dali záväzok a kúpili svoju prvú fľašu repkového oleja J.
Ponúkame vám o ňom niekoľko málo známych faktov.
Repkový olej je v našej krajine nedocenený, ale sprevádza nás už po stáročia. V Európe sa táto plodina využíva približne od roku 1200. Podrobné písomné podklady o pestovaní repky olejnej v strednej Európe existujú približne od roku 1870 až po súčasnosť, avšak objavujú sa i staršie záznamy, napríklad z obdobia panovania Márie Terézie.
Súčasné odrody repky olejnej však poskytujú olej s výnimočnými vlastnosťami práve pre výživu ľudí. „Odborníci na výživu považujú repkový olej z hľadiska jeho výživovej hodnoty za optimálny rastlinný olej, ktorý v mnohom predbieha dokonca olej olivový, napr. v obsahu omega-3 mastných kyselín. Obsahuje ich totiž až 10-krát viac. Bohužiaľ, i dnes sa ešte stáva, že bežný spotrebiteľ má repkový olej zafixovaný skôr ako surovinu na technické účely a nepozná zloženie repkového oleja, a tým ani jeho význam z hľadiska výživy,“ vysvetľuje profesor Stefan Schmidt.
Najväčší rozmach pestovania repky olejnej na Slovensku sa konal začiatkom osemdesiatych rokov, konkrétne na prelome rokov 1983-1984, kedy sa začali vo veľkom pestovať tzv. nízkoerukové, či bezerukové odrody repky olejnej. Oneskorenie za vyspelými západnými krajinami bolo minimálne, čo sa v danom čase považovalo za veľký úspech socializmu. Treba pritom dodať, že v súčasnosti sa používa odroda repky „00“, čiže druhotne šľachtená. To znamená, že vznikla krížením, a nie genetickou modifikáciou, ako sa niekde môžeme dopočuť. Tá v tom čase ešte nebola známa.
V súčasnosti sa repkový olej teší veľkej obľube napr. v USA, Kanade, Veľkej Británii či v Nemecku, a to vďaka nutričných prednostiam. Z bežne používaných olejov má najnižší obsah nasýtených mastných kyselín, ktoré preukázateľne zvyšujú riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb. „Používanie repkového oleja v potravinárskom priemysle, napríklad na výrobu margarínov, majonéz a podobne, ale i na priamu spotrebu v domácnostiach, je v súlade s najnovšími trendmi vo výžive, ktorým je znižovanie konzumácie nasýtených mastných kyselín a ich efektívna zámena za polynenasýtené mastné kyseliny,“ dodáva Schmidt.
[1] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006
[2] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006
[3]Krygier K. „Właściwości użytkowe rafinowanego oleju rzepakowego”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s. 89-92
[4] Dane Instytutu Żywności i Żywienia w Polsce