Význam repkového oleja v dodržiavaní zdravého životného štýlu
Vyvážená strava, ktorá sa skladá aj z vhodných tukov, je jedným zo základných prvkov zdravého životného štýlu. Repkový olej je cenným zdrojom omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktoré sa v ňom nachádzajú v dokonalom pomere 1:2. Je bohatý na vitamín E a obsahuje kyseliny ALA a LA, rovnako ako rastlinné steroly, ktoré pomáhajú udržiavať normálnu hladinu cholesterolu v krvi. Žiaľ, tento olej je na Slovensku málo docenený. Podľa výsledkov štúdie vykonanej GFK Poľsko [1], na slovenských stoloch vládne slnečnicový olej – preferovaný hlavne na varenie. Čo sa týka vnímania tukov ako kategórie – tu za najviac prospešný pre telo volíme stále olivový olej, zabúdajúc na kvalitu repkového oleja.
Dôležité tuky
Základom správnej stravy by mala byť pestrosť. „ Základ výživy by mali tvoriť potraviny s vysokou nutričnou hodnotou bohaté na nevyhnutné zložky: vitamíny, minerály a mastné kyseliny,” vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská, PhD. Je veľmi dôležité mať na pamäti, že prospešnejšími než nasýtené tuky sú nenasýtené – najmä tzv. potrebné nenasýtené mastné kyseliny. Je to najcennejšia skupina kyselín. Čoraz častejšie sa upriamuje pozornosť na fakt, že ak chceme dodržiavať zdravý životný štýl, na našom tanieri nesmú chýbať ani tuky. Najmä tie, ktoré obsahujú nevyhnutné mastné kyseliny, vrátane omega-3 a omega-6 – navyše najlepšie, keď sú v ideálnom pomere 1:2, ako je to napríklad v repkovom oleji. V prípade slnečnicového oleja je tento pomer narušený – je to až >136:1, čo znamená, že olej obsahuje len stopové množstvo omega-3, ale veľa omega-6 kyselín, prísun ktorých je aj tak dostatočne veľký. V prípade olivového oleja je pomer 9:1, čo znamená, že obsahuje pomerne veľa omega-6 v porovnaní s omega-3 mastnými kyselinami[2].
Zatiaľ čo podľa štúdie GFK sú Slováci ochotní siahnuť po slnečnicovom oleji – aspoň raz za týždeň je to v prípade 74 percent respondentov, pri repkovom oleji je to 38 percent. Olivový olej používa aspoň raz týždenne takmer 56 percent respondentov považujúc ho za tuk prospešný pre organizmus (tak uvažuje 51 percent respondentov)[3]. Pritom repkový olej obsahuje 10-krát viac omega-3 kyselín ako olivový olej[4].
Pestrosť stravy na prvom mieste
Na Slovensku a vo väčšine európskych krajín je konzumácia omega-3 mastných kyselín príliš nízka, práve preto je dôležité vyberať si produkty bohaté na tieto zložky. Samotné ľudské telo si nevytvára omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, a preto musia byť prijímané z potravy. „Bohatým zdrojom sú potraviny rastlinného pôvodu, najmä rozličné oleje, ako je napríklad repkový olej, ako aj celá paleta rôznych druhov orechov. Nesmieme zabúdať, že zdrojom cenných omega-3 mastných kyselín sú i mastné druhy rýb,“ vysvetľuje Babinská. Stojí za zmienku, že práve repkový olej má ideálne zloženie. Z hľadiska zdravej výživy obsahuje v porovnaní s inými olejmi najmenej nezdravých nasýtených mastných kyselín (obsah je dvakrát nižší ako v olivovom alebo slnečnicovom oleji).[5]
Výživa zohráva dôležitú úlohu aj v prevencii a liečbe ochorení kardiovaskulárneho systému. „Medzi hlavné princípy výživy patri obmedzenie príjmu nasýtených tukov a trans-tukov, preferované sú nenasýtené mastné kyseliny. Osobitný význam má spotreba omega-3 mastných kyselín. Repkový olej je žiadúcou súčasťou stravy, pretože má najnižší obsah nasýtených mastných kyselín, je vysoko cenený vzhľadom na vysoký obsah omega-3 mastných kyselín,” uvádza Babinská. K udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi prispievajú kyseliny ALA a LA (priaznivé účinky sa prejavujú pri konzumácii 2 gramov ALA a 10 gramov LA denne), čiže nenasýtené mastné kyseliny, ako aj rastlinné steroly (priaznivé účinky sa prejavujú pri konzumácii aspoň 0,8 gramov rastlinných sterolov denne). Všetky tieto látky nájdeme v repkovom oleji. Takže ak chcete pravidelne prijímať omega-3 mastné kyseliny, dve polievkové lyžice repkového oleja denne úplne pokrývajú fyziologickú ľudskú potrebu kyseliny linolénovej (ALA) z tejto skupiny mastných kyselín.[6]
Aj pri športe
Významným problémom je aj nedostatok fyzickej aktivity medzi veľkou skupinou našich spoluobčanov, a platí to aj pre deti. Aké jedlo je najvhodnejšie jesť pred behom či akoukoľvek fyzickou aktivitou? „Je to veľmi individuálne, ale je logické, že náš tráviaci systém by nemal byť pred takýmto vysilením zaťažený jedlom. Približne dve hodiny pred tréningom by sme nemali jesť. Keď ide o jedlo po cvičení, to všetko závisí, o aký typ ide. Po intenzívnom spaľovaní by sme mali telu poskytnúť cukry, aby telo nabralo energiu a riadne fungovalo. Sama sa po dlhých behoch snažím telu dať tieto zložky – vďaka tomu mám energiu na ďalšie akcie. Zdrojom energiu sú však najmä tuky, a preto by sme sa im nemali vyhýbať, najmä rastlinným olejom. Často používam napríklad repkový olej, ktorý má vysoký obsah beta-karoténu, vitamínu E a je bohatým zdrojom rastlinných sterolov,[7]“ vysvetľuje Jana Šimkovičová, zakladateľka portálu cvičte.sk.
Na šaláty aj na vyprážanie
Takže či už je to gazdinka v kuchyni, ktorá varí každý deň pre rodinu alebo aktívny človek, ktorý každý deň športuje, repkový olej je vítanou zložkou stravy, okrem iného aj vďaka tomu, že je univerzálny. Je potrebné to zdôrazniť, keďže ako vyplýva z uvedenej štúdie GFK, Slováci repkový olej skutočne poznajú (spontánnu znalosť o ňom prejavilo 65 percent opýtaných) a vnímajú najmä jeho univerzálnu použiteľnosť, ale aj tradíciu na Slovensku (odpovedalo 42% a 40% percent respondentov, ktorí používajú repkový olej), ale menej ako pätina respondentov si myslí, že je vhodný pre šaláty. „Preto je potrebné pripomenúť, že repkový olej možno použiť rovnako na varenie, ako aj do šalátov. Vďaka tomu, že jeho rafinovaná verzia je bez chuti a zápachu, je ideálny na prípravu rôznych nátierok, marinád, plniek, môže byť tiež použitý na pečenie cesta,” dodáva Babinská.
Okrem toho sa vyznačuje vysokou odolnosťou voči teplotným zmenám v priebehu vyprážania, dobrou stabilitou a v porovnaní s ostatnými tukmi jedlá pripravené na ňom sa vyznačujú o 5 až 10% nižšou energetickou hodnotou v dôsledku ľahkého odtečenia oleja z vyprážaných potravín.[8] Z týchto dôvodov ho volí stále viac Slovákov.
[1] Štúdia výskumného ústavu GFK na vzorke 300 respondentov v júni 2017, metódou CAWI.
[2] J. Krzymański, Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda, PSPO, Warszawa 2009.
[3] Štúdia výskumného ústavu GFK na vzorke 300 respondentov v júni 2017, metódou CAWI. s.9
[4] J. Krzymański, Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda, PSPO, Warszawa 2009.
[5] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006
[6] Tiež.
[7] Shahidi F. „Antioxidants in oilseeds”, Department of Biochemistry, Memorial University of Newfounland, St.John’s, Canada (wyd. Wewnętrzne)
[8]Krzymański J. „Skład chemiczny oleju rzepakowego na tle innych olejów roślinnych”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s.47-56.