Všetko o repke olejnej, čo by vás mohlo zaujímať
Repka olejná je jednou z najrozšírenejších plodín v strednej Európe. Rozsiahle lány repky hojne zdobia aj slovenské polia. O histórii pestovania repky olejnej a jeho vývoji od čias staroveku až po dnešok sme sa porozprávali s odborníkom z chemicko-potravinárskej oblasti, profesorom Štefanom Schmidtom.
História pestovania repky olejnej v skratke
Prvá písomná zmienka o repke sa objavila v roku 2000 pred n. l. v Indii. Už okolo roku 1 n. l. sa repka olejná pestovala v Číne. Asi o 1200 rokov neskôr sa jej pestovanie rozšírilo aj v Európe. Od roku 1942 sa repka začala pestovať na potravinárske účely.
Repkový olej ako potravina
Až do obdobia druhej svetovej vojny a následnej potravinovej krízy sa repkový olej využíval hlavne na priemyselné a technické účely. Už v 40. rokoch sa však začal využívať aj v potravinárstve. „Vtedajší olej obsahoval približne 45 % kyseliny erukovej,“ upozorňuje odborník a v dodáva: „Preto už v 70. rokoch začali v Európe a Kanade snahy o znižovanie obsahu kyseliny erukovej v konzumnom oleji.“ Obsah kyseliny erukovej v dnes bežne používaných, dvojnásobne zlepšovaných odrodách repky je nižší, ako 2 %[1]. Repkový olej teda predstavuje vhodnú formu tuku, ktorú môžeme využívať v našej kuchyni každý deň.
Pestovanie repky
Prečo repkovému oleju niekedy hovoríme aj „zlatý olej“? Je to preto, lebo na jeho výrobu sa používajú dvojnásobne zlepšované odrody a okrem toho prechádza rafináciou, vďaka čomu si zachováva neutrálnu chuť a zápach. Pri tomto procese sa čistí okrem iného aj od mykotoxínov[2].
Proces výroby repkového oleja prešiel dlhým a zložitým vývojom. V súčasnosti však ide o prvotriedny výrobok vhodný pre studenú aj teplú kuchyňu. Repkový olej je hodnotnou súčasťou jedálnička tehotných žien a malých detí, ktorým ho môžeme podávať už od šiestich mesiacov.
[1] Prof. dr hab. Iwona Bartkowiak-Broda, [v:] Repkový olej – nová surovina, nová pravda, PSPO, Varšava 2009, s. 11.
[2] Prof. dr hab. Iwona Bartkowiak-Broda, [v:] Repkový olej – nová surovina, nová pravda, PSPO, Varšava 2009, s. 12.