Užite si hranolky po novom. Bez tradičných zemiakov a s repkovým olejom

V poslednom období sa nanovo vraciame k rôznym druhom zeleniny, ktoré kedysi používali naše babky a dedkovia oveľa častejšie. A spolu s letným časom grilovačiek je spracovanie tejto zeleniny jednou z možností, ako si obohatiť svoju stravu. Vychutnať si ich môžete ako ďalšiu verziu obľúbených hranoliek. „Treba však zvoliť vhodný olej, ktorý je tepelne odolný, bohatý na vitamín E s optimálnym pomerom mastných kyselín. Tieto kritériá spĺňa napríklad repkový olej,“ potvrdzuje odborníčka na výživu MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. Tepelná úprava na vhodnom oleji ešte viac zvýši využiteľnosť prítomných ochranných karoténov.

Ktorá zelenina je vhodná na výrobu hranoliek? Všetky tie, ktoré sú v surovom stave pevné a chrumkavé a neobsahujú dužinu alebo ju možno ľahko odstrániť (zmäkla by a pustila šťavu). Môžeme teda použiť mrkvu, petržlen, zeler, tekvicu, sladké zemiaky, červenú repu, veľkú reďkovku, cuketu či paštrnák. Vždy ich dobre umyte a potom pred prípravou osušte. A keď máte radi marinádu, tak siahnite po čerstvých bylinkách a korení, aby ste dobre pripravili hranolky pred pečením.

„Sladký zemiak, batát, v porovnaní s klasickým zemiakom, obsahuje podstatne viac cukru a škrobu, jeho výhodou je však nižší glykemický index – čo znamená, že hladina cukru v krvi nebude kolísať, preto je vhodný pre diabetikov. Patrí k zelenine s vysokou energetickou aj biologickou hodnotou, okrem uvedených sacharidov je mimoriadne výdatným zdrojom betakaroténu, prekurzoru vitamínu A,“ potvrdzuje Béderová poznamenajúc, že už jeden stredný batat nám zabezpečí takmer dvojnásobok odporúčanej dennej dávky tejto dôležitej živiny. Čo sa týka tekvice, poznáme viaceré druhy od obrovských veľkoplodých po malé patizóny a cukety. „Letné druhy majú tenkú šupku bohatú na živiny, preto ich nešúpeme, zimné druhy majú hrubú šupku, ktorú odstránime a dužina si vyžaduje dlhšie tepelné spracovanie,“ vysvetľuje Béderová a dodáva, že tekvicové semená sú ešte bohatšie na aktívne ochranné látky.

Stojí tiež za to myslieť na použitie vysoko kvalitného oleja, bez ktorého nie je možné pripravovať hranolky. Repkový olej má vynikajúce zloženie mastných kyselín a obsahuje veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín zo skupiny omega-3, patriacich k nedostatočne zastúpeným v našej strave.[1] Okrem toho má vysoký obsah vitamínu E a K, provitamínu A a je bohatým zdrojom rastlinných sterolov.[2] Vďaka dobrej stabilite chute a vône (žiadne nepríjemné zápachy) je v rafinovanej verzii vhodný na vyprážanie, pečenie a prípravu šalátov a vyznačuje sa dobrou odolnosťou voči tepelným zmenám.[3] Okrem toho v porovnaní s ostatnými tukmi, sa vyznačuje menšou o 5%-10% menšou energetickou hodnotou vďaka ľahkému odtečeniu oleja z vypraženého pokrmu.[4] Nemusíte sa báť ani chuti, správne očistený rafinovaný repkový olej je bez chuti a je číry.[5]

Tekvicové hranolky

Ingrediencie:
1 tekvica Hokaido
4 PL repkového oleja
soľ, korenie, bylinky (oregano, tymian, rasca, rozmarín)

Postup: Rozrežte a nakrájajte tekvicu na hranolky, položte ich na plech, pokvapkajte repkovým olejom, okoreňte a pridajte bylinky. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 30-40 minút.

Hranolky z červenej repy a s dipom

Ingrediencie:
3 ks červenej repy
4 lyžice repkového oleja
soľ, korenie

na balzamikový dip:
200 g domácej majonézy s repkovým olejom
1 lyžicu balzamikového octu
soľ, korenie

Postup: Repu ošúpte a nakrájajte na hranolky. Vložte ju do misy s olejom a korením a dobre premiešajte. Pečte na plechu vyloženom papierom na pečenie pri 180 °C asi 35 minút. Pripravené hranolky si môžete namáčať do dipu vytvorenom zmiešaním všetkých vyššie uvedených surovín.

[1] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006

[2] Shahidi F. „Antioxidants in oilseeds”, Department of Biochemistry, Memorial University of Newfounland, St.John’s, Canada (wyd. Wewnętrzne)

[3] Krygier K. „Właściwości użytkowe rafinowanego oleju rzepakowego”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s. 89-92

[4] Tiež.

[5] Krygier K., Wroniak M., Ptasznik S. „Wpływ różnych etapów produkcji oleju rzepakowego na jego właściwości zdrowotne”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda”, Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s.31-46

13 júla 2018