Tuky v strave ľudí trpiacich problémami štítnej žľazy a cukrovky

Neustály nedostatok času má svoje dôsledky. Ľudia žijú v strese, trpia úzkosťami, zle sa stravujú, často bojujú s nadváhou kvôli nedostatku pohybu a pod. To všetko ovplyvňuje na naše telo. Ochorením štítnej žľazy a cukrovky trpí stále viac ľudí. Dokonca ani vtedy však nemožno zabúdať na tuky v strave.

Štítna žľaza a jej hormóny sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Kontrolujú rýchlosť metabolizmu, spotrebu energie, majú vplyv na telesnú teplotu, fyzickú aktivitu a duševnú pohodu a pod. „Pre vytvorenie hormónov trijodthyroninu a thyroxinu potrebuje štítna žľaza jód, ktorý zachytáva z krvi. Významná je tiež produkcia kalcitonínu, ktorý zabezpečuje presun vápnika z krvi do kostí, čo je dôležité pre tvorbu a tuhosť kostry v detstve a v dospelosti v prevencii osteoporózy. Najčastejšie poruchy činnosti a diétne obmedzenia sú v zmysle zvýšenej alebo zníženej činnosti štítnej žľazy,“ vysvetľuje odborníčka na výživu MUDr. Alžbeta Béderová, CSc.

Pri zníženej funkcii musíme dbať na dostatočný príjem jódu, čo je dôvod, prečo ľudia, ktorí trpia touto chorobou, by mali pravidelne jesť morské ryby a riasy, ktoré sú významným zdrojom vitamínov A a D, nenasýtených mastných kyselín omega-3 a tiež zinku, medi a selénu. Ale pozor na látky prítomné v niektorých druhoch zeleniny či strukovín (čerstvá kapusta, kel, ružičkový kel, karfiol, kaleráb, brokolica, pšeno, kukurica, sója, fazuľa), ktoré produkciu hormónov blokujú. Strava by mala obmedziť tuky živočíšneho pôvodu.[1] „Mali by sme si vybrať kvalitné rastlinné tuky – avokádo, rovnako ako olivový či repkový olej, ktoré preferujeme pri príprave jedál teplej alebo studenej kuchyne,“ vysvetľuje Béderová. Repkový olej obsahuje napríklad omega-3 mastné kyseliny, ktorých je v našej strave nedostatok.[2] Tento produkt má významné množstvo nenasýtených mastných kyselín z tejto skupiny[3]. Z hľadiska výživy človeka však nie je dôležité len množstvo, ale aj pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín, a práve v repkovom oleji je ideálny, t.j. 2:1.[4]

Pri zvýšenej funkcii je situácia opačná, takže obmedzujeme príjem morských plodov, príjem zeleniny nepodlieha žiadnym obmedzeniam.[5] „Pri výbere tukov platia rovnaké pravidlá – odporúča sa obmedziť príjem živočíšnych tukov, číže tučné mäso, bravčovú masť, údeniny a preferovať kvalitné rastlinné zdroje.“ Repkový olej má optimálne zloženie mastných kyselín zo všetkých rastlinných olejov, a čo je dôležité zo zdravotného hľadiska, obsahuje najmenej nežiadúcich nasýtených mastných kyselín (obsah je dvakrát nižší ako v olivovom alebo slnečnicovom oleji). Keď budeme jesť viac pokrmov s repkovým olejom, dôjde k zlepšeniu štruktúru spotreby mastných kyselín v našom tele.[6]

Stravovanie diabetikov má tiež svoje špecifiká a závisí od typu a závažnosti ochorenia. „Vzhľadom na príjem tukov a cholesterolu sa odporúča, aby boli významne znížené kvôli vyššiemu riziku dyslipidémie a skorého nástupu ischemickej choroby srdca a ciev. Preto obmedzujeme, rovnako ako pri iných preventívne účinných diétnych postupoch, nasýtené tuky živočíšneho pôvodu a uprednostňujeme kvalitné rastlinné tuky a oleje, ako napríklad repkový olej,“ uzatvára Béderová.

[1] http://www.health.com/health/gallery/0,,20986201,00.html#worst-fast-food-0

[2] Connor W.E. “Importance of n-3 fatty acids in health and disease”. Am. J. Clin. Nutr., 71(suppl), 171-175S, 2000

[3] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006

[4] Krygier K. “Światowa i krajowa pozycja oleju rzepakowego jako surowca oleistego”. Przem.Spoż. 51, 35, 1997

[5] Zamrazil Václav, Čeřovská Jarmila,„Jod i tarczyca“, 2015

[6] Szostak W.B. „Walory zdrowotne oleju rzepakowego w profilaktyce chorób układu krążenia i innych chorób”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s. 57-88

31 októbra 2017