Antioxidanty – zlúčeniny, ktoré zachytávajú voľné radikály a predchádzajú oxidácii mastných kyselín, pričom týmto podporujú prirodzené obranné mechanizmy ľudského organizmu. Antioxidanty sa nachádzajú v každej bunke (vnútorné antioxidanty) alebo môžu byť telu dodávané z vonku (vonkajšie antioxidanty).

Cholesterol – organická zlúčenina, ktorá patrí medzi steroidy. Nachádza sa v cytoplazmatickej membráne každej živočíšnej bunky, stabilizuje ju a zároveň rozhoduje o  jej mnohých vlastnostiach. Podobne ako iné mastné zlúčeniny je nerozpustný vo vode. V krvi koluje v spojení s bielkovinami a fosfolipidmi vytvárajúc lipoproreíny, zložené štruktúry, ktoré sa dokážu spájať s vodou. V tejto podobe je transportovaný z tráviaceho traktu a pečene do iných orgánov, kde je používaný pri stavbe cytoplazmatickej membrány, hormónov a žlčových kyselín. Pomer celkovej koncentrácie cholesterolu v plazme sa ovplyvňuje súčet všetkých druhov lipoproteínov spolu. Táto koncentrácia by nemala prekročiť hodnotu 190 mg/dl (5,0 mmol/l). Pri vyšších koncentráciách sa cholesterol ukladá v stenách tepien a je činiteľom rizika vzniku ischemickej choroby srdca.

Cholesterol HDL (high density lipoprotein) – frakcia cholesterolu plazmy viazaná v lipoproteínoch s nízkou molekulárnou hmotnosťou, ktoré obsahujú najmä bielkovinu A, ktorá je všeobecne nazývaná „dobrý cholesterol“. Úlohou lipoproteínov HDL je transport cholesterolu z periférnych tkanív a krvného riečiska do pečene, kde je vylučovaný zo žlče do čriev. Koncentrácia cholesterolu HDL nad 40 mg/dl (1 mmol/l) u mužov a nad 45 mg/dl (1,2 mmol/l) u žien poukazuje na nižšie riziko výskytu artériosklerózy.

Cholesterol LDL (low density lipoprotein) – frakcia cholesterolu plazmy viazaná v lipoproteínoch s vyššou molekulárnou hmotnosťou ako HDL lipoproteíny, ktorá obsahuje najmä bielkovinu B, všeobecne nazývanú „zlý cholesterol“. Lipoproteíny LDL prenášajú cholesterol z pečene do periférnych tkanív. Dokážu prenikať do stien ciev, kde sa bielkovina B viaže so zložkami vnútornej steny ciev, čím spôsobuje ukladanie sa cholesterolu a zvyšovanie rizika vzniku aterosklerózy. Koncentrácia cholesterolu LDL nad 100 mg/dl (2,5 mmol/l) poukazuje na zvýšené riziko vzniku ischemickej choroby srdca, pričom s rastúcou koncentráciou cholesterolu LDL rastie aj riziko.

množstvo hydroxidu draselného v miligramoch, ktoré je potrebné na neutralizáciu voľných mastných kyselín v jednom grame oleja. Používa sa na stanovenie čerstvosti tukov, konkrétne stupňa hydrolýzy tukov.

tzv. „00” – v súčasnosti pestovaná odroda repky olejnej, ktorá je zbavená škodlivej kyseliny erukovej a glukozynolátov, nie je vyšľachtená z cudzieho DNA (GMO), ale pomocou klasických metód kríženia. Pestuje sa napr. v Európe.

Súbežne zvýšená hladina triglyceridov v krvi, vysoká hladina „zlého cholesterolu“ LDL a nízka hladina „dobrého cholesterolu“ HDL. Najčastejšie sa vyskytuje u osôb s metabolickým syndrómom alebo u osôb s diabetom 2. typu.

Skupina organických chemických zlúčenín, ktoré sú produktami premien polynenasýtených mastných kyselín, z ktorých sú kyselina linolová (skupina omega-6) a kyselina alfa-linolová (skupina Omega-3) najdôležitejšie. Eikosanoidy sa podieľajú na činnosti mnohých hormónov a na regulácii zrážanlivosti krvi, krvného tlaku, funkcií nervového systému, tráviacej sústavy, dýchacej sústavy, obličiek, pohlavných orgánov, alergických a zápalových procesov.

mastné kyseliny, ktoré obsahujú minimálne 2 dvojité väzby, ktoré syntetizujú len rastliny, sú potrebné pre správny rast a vývin detí (priaznivé účinky sú pozorované pri dennej konzumácii 2 g ALA a 10 g LA). Ich zástupcami v repkovom oleji sú kyseliny ALA (Omega-3) a LA (Omega-6).

(rastlinné steroly) sú zlúčeniny, ktoré tvoria membránu rastlinných buniek, ktoré svojou stavbou pripomínajú cholesterol. Táto podobnosť spôsobuje, že fytosteroly dokážu zamedziť jeho vstrebávaniu (v prípade konzumácie minimálne 0,8 g denne).

hlavná časť bunkových membrán (najmä nervových) rastlín a živočíchov, ktorá sa nachádza najmä v extrahovaných olejoch, z ktorých sa získava napr. lecitín.

zložky semien rastlín z čeľade kapustovitých, ktoré sa uvoľňujú počas poškodenia ich štruktúr, napr. po rozdrvení čerstvej suroviny (strúhanie, krájanie) a uvoľnení enzýmu – mirozinázy..

Tento pojem zahŕňa všetky stavy nedostatočného prekrvenia srdcového svalu spojené so zmenami v koronárnych tepnách (ich zúženie, čiastočné alebo úplné upchatie), ku ktorým najčastejšie dochádza v dôsledku aterosklerózy. Vysoká hladina cholesterolu je činiteľom rizika vzniku tejto choroby.

jarná alebo ozimná olejnina z čeľade kapustovitých, príbuzná s repkou olejnou, ale je charakteristická väčšou odolnosťou voči nízkym teplotám. Pestuje sa napr. v Kanade.

rastlinné výživné látky, ktoré ovociu a zelenine dodávajú charakteristickú farbu, vôňu a chuť. Najznámejší a v ľudskej strave sa najčastejšie vyskytujúci je beta-karotén. Karotenoidy sú provitamín A. Jeho bohatým zdrojom je repkový olej.

polynenasýtená mastná kyselina (s osemnástimi atómami uhlíka v reťazci a tromi dvojitými väzbami Omega-3,6,9 všetky v cis konfigurácii). Je to kyselina zo skupiny Omega-3, ktorá je nevyhnutnou zložkou stravy, nakoľko ju organizmus človeka nesyntetizuje. Pričiňuje sa k udržiavaniu správnej hladiny cholesterolu v krvi, rovnako je nevyhnutná pre správny rast a vývin detí (priaznivé účinky v prípade konzumácie 2 g denne). Kyselina, ktorá nie je dostatočne zastúpená v strave, pretože sa nachádza len v malom množstve rastlinných olejov, ale repkový olej je jej bohatým zdrojom.

polynenasýtená mastná kyselina Omega-6 (s dvadsiatimi atómami uhlíka v reťazci a štyrmi dvojitými väzbami Omega-6,9,12,15 všetky v cis konfigurácii). Táto kyselina sa nachádza v bunkových membránach.

polynenasýtená mastná kyselina s dvadsiatimi atómami uhlíka v reťazci a s tromi dvojitými väzbami Omega-6,9,12 všetky v cis konfigurácii.

Polynenasýtená mastná kyselina s dvadsiatimi dvoma atómami uhlíka v reťazci a šiestimi dvojitými väzbami Omega- 3,6,9,12,15,18 všetky v cis konfigurácii – vzniká v ľudskom tele z kyseliny alfa-linolénovej pomocou kyseliny eikosapentaenovej. Hlavným zdrojom sú ryby.

polynenasýtená mastná kyselina s dvadsiatimi atómami uhlíka v reťazci a s piatimi dvojitými väzbami Omega-3,6,9,12,15 všetky v cis konfigurácii – vzniká v ľudskom tele z kyseliny alfa-linolénovej. Hlavným zdrojom sú ryby.

mononenasýtená mastná kyselina s 22 atómami uhlíka v reťazci a s dvojitou väzbou Omega-9 v cis konfigurácii. Hlavná zložka dávnych odrôd repky olejnej s vysokým obsahom kyseliny erukovej, ktoré boli pred viac ako 20 rokmi definitívne stiahnuté z poľnohospodárstva v Poľsku.

polynenasýtená mastná kyselina s osemnástimi atómami uhlíka v reťazci a s tromi dvojitými väzbami Omega-6,9,12 všetky v cis konfigurácii. Prekurzor kyselín Omega-6 v ľudskom tele.

pozri kyseliny alfa a gamma-linolénové.

polynenasýtená mastná kyselina s osemnástimi atómami uhlíka v reťazci a s dvomi dvojitými väzbami Omega-6,9 všetky v cis konfigurácii. Hlavný prekurzor kyselín Omega-6 v ľudskom tele.

mononenasýtená mastná kyselina s osemnástimi atómami uhlíka a s jednou dvojitou väzbou Omega-9 a cis konfiguráciou. Repkový olej je bohatým zdrojom tejto kyseliny.

najčastejšie sa získava z ľanových semien lisovaných za studena. Olej má charakteristickú žltú farbu a trpkú vôňu. Je známy od starožitného Egypta, je bohatým zdrojom kyseliny alfa-linolénovej.

získavaný napr. z ľanových semien kanadského ľanu typu linola, ktorý sa vyznačuje vysokým obsahom kyseliny olejovej, je veľmi stabilný, ale v porovnaní s typickým ľanovým olejom obsahuje veľmi malé množstvo kyseliny alfa-linolénovej.

eikosanoidy, ktoré sú produkované v bielych krvinkách. Podieľajú sa na imunitných mechanizmoch a zápalových procesoch, okrem iného spojených s astmou, alergickou rinitídou (nádchou) a vznikom aterosklerózy.

podnik olejového priemyslu, kde sa vyrábajú rastlinné oleje zo semien olejnín.

získavanie oleja z olejnatých surovín mechanickými metódami pomocou zariadení, ktoré sa nazývajú lisy, v súčasnosti sa najčastejšie používajú slimákové.

lisovanie oleje pri teplote, ktorá obyčajne neprekračuje 40-50 °C

organické zlúčeniny, ktoré sa skladajú z uhlíkového reťazca ukončeného na jednom konci metylovou skupinou a na druhom konci kyselinovou karboxylovou skupinou. Mastné kyseliny sa prirodzene nachádzajú v zložení tukov alebo sa vyskytujú vo „voľnej“ podobe, pričom plnia určitú biologickú úlohu, hlavne ako energetický a rezervný materiál.

tuky (emulzie), ktoré sú vzhľadom na mäkkú konzistenciu určené najmä na natieranie pečiva. Tieto margaríny majú mäkkú konzistenciu v dôsledku vysokému obsahu tekutého oleja .

mastné kyseliny, ktoré majú v uhlíkovom reťazci jednu dvojitú väzbu. Nahrádzanie nasýtených kyselín v strave nenasýtenými kyselinami znižuje hladinu „zlého“ cholesterolu LDL, a to bez súčasného zníženia hladiny „dobrého“ HDL. Práve preto plnia dôležitú úlohu v profylaxii chorôb srdca a aterosklerózy. Repkový olej sa vyznačuje vysokým obsahom mononenasýtených mastných kyselín a to v množstve porovnateľnom s olivovým olejom.

mastné kyseliny, ktoré majú v uhlíkovom reťazci jednu dvojitú väzbu.

mastné kyseliny, ktoré majú prvú väzbu dvojitú na treťom atóme uhlíka od metylového konca mastnej kyseliny; najcennejšia a v strave nedostatočne zastúpená skupina mastných kyselín. Repkový olej je ich cenným zdrojom.

mastné kyseliny, ktoré majú prvú väzbu dvojitú na šiestom atóme uhlíka od metylového konca mastnej kyseliny; naopak od Omega-3 kyselín, všeobecne nie sú nedostatočne zastúpené v strave človeka.

mastné kyseliny, ktoré v uhlíkovom reťazci nemajú dvojité väzby. Najmenej zdraviu prospešná skupina mastných kyselín; repkový olej ich obsahuje najmenej.

Cenná skupina mastných kyselín s minimálne jednou nenasýtenou väzbou; repkový olej ich obsahuje najviac. Nahrádzanie nasýtených tukov v strave tými nenasýtenými znižuje hladinu cholesterolu v krvi.

pri poľnohospodárskych plodinách je to vyšľachtená populácia rastlín s rovnakými vlastnosťami.

olej získavaný z jadier (orechov) plodov palmy olejnej.

olej z plodov olivovníka

Olej, ktorý sa vyrába z dužiny plodov palmy olejnej s charakteristickou oranžovou farbou v dôsledku vysokého obsahu beta-karoténu.

množstvo miliekvivalentov aktívneho kyslíka /kg, jednotka obsahu peroxidovo viazaného kyslíka ako miera stupňa oxidácie lipidov.

podniky, ktoré najčastejšie vyrábajú rastlinné oleje a jedlé tuky.

mastné kyseliny, ktoré obsahujú dve alebo viac dvojitých väzieb v kyselinovom reťazci napr. Omega-3 a Omega-6.

(PUFA polyunsaturated fatty Acids) mastné kyseliny s dvomi alebo viacerými dvojitými väzbami v uhlíkovom reťazci.

organické aromatické zlúčeniny, ktoré obsahujú dve alebo viac hydroxylových skupín.

výživa, ktorá má okrem svojej základnej funkcie prospešný vplyv na zdravotný stav a/alebo na zníženie rizika choroby posilnením imunitného systému človeka.

Definície v slovníku boli vypracované na základe monografie s názvom. „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” (Repkový olej – nová surovina, nová pravda) (kolektívna práca pod vedením
prof. dr hab. Jana Krzymańskiego, Varšava 2009, vyd. PSPO), a následne ich overila Programová rada projektu „Zamiluj sa do repkového oleja ”.

proces, v ktorom sa surový olej očisťuje v niekoľkých etapách. Rafinácia v podstate nepoškodzuje cenné polynenasýtené mastné kyseliny. Avšak odstraňuje – ak sú – nečistoty pochádzajúce z procesu výroby a sušenia repky olejnej.

jedlý olej po procese rafinácie (čistenia). Je charakteristický svetlou farbou, je bez vône a chuti.

jednoročná bylina z čeľade kapustovitých. Pestuje sa v miernom pásme (napr. v Kanade, Čine, Indii, Austrálii, Rusku, USA a Európe) v ozimnej a jarnej podobe ako olejnina. Poľsko, po Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii, je najväčším výrobcom repky olejnej a repkového oleja v Európskej Únii. Repka olejná kvitne v máji, odtiaľ sú charakteristické žlté lúky v poľskej krajine. Semená repky olejnej obsahujú viac ako 40% oleja. Práve z nich sa lisuje repkový olej. Na výrobu 1 litra oleja je potrebné približne 2,5-3 kg semien repky olejnej.

repkový olej lisovaný pri teplote, ktorá zvyčajne neprekračuje 40 – 50 °C.

olej získavaný v lisovni osobitne lisovaním a rafinovaním bez primiešania oleja z extrakcie.

ester kyseliny sinapínovej a cholínu je charakteristický pre čeľaď Brassicaceae (Cruciferae). Patrí do skupiny zlúčenín nazývaných fenolovými kyselinami

druh rastlinného oleja – získavaný zo slnečnice.

druh rastlinného oleja, ktorý sa získava lisovaním sójových bôbov.

odolnosť oleja na skazenie (zatuchnutie) počas skladovania, technologických procesov a spracovania v kuchyni (napr. smaženie).

zo zdravotného hľadiska cenné steroly nachádzajúce sa v bunkách rastlín. Pomáhajú udržiavať správnu hladinu cholesterolu v krvi (pri dennej konzumácii min. 0,8 g). Ich prírodným zdrojom sú aj rastlinné oleje napr. aj repkový olej.

po lisovaní a/alebo extrakcii, ktorý je potrebné očistiť (rafinovať).

modifikovaná podoba nenasýtených mastných kyselín: vznikajú v dôsledku stuženia kvapalných jedných olejov alebo biostuženia tuku prežúvavcov.

tuky (emulzie), ktoré sa predovšetkým používajú v kuchyni napr. na pečenie, smaženie a na ďalšie priemyselné spracovanie, napr. v pekárňach, cukrárňach.

tuková zložka margarínu.

zlúčeniny rozpustné v tukoch, ktoré sú súčasťou vitamínu E. Sú zložkou bunkových membrán všetkých orgánov tela. Ich hlavným zdrojom sú rastlinné oleje (repkový olej).

čiastočky tuku, estery glycerolu a mastných kyselín.

podieľa sa na premene látok, napomáha pri ochrane buniek pred oxidačným stresom, pričom týmto zabraňuje tvoreniu toxických produktov. Existuje minimálne osem foriem vitamínu E, ktoré sa nazývajú tokoferoly a tokotrienoly, ktoré sú rozpustné v tukoch. Napriek tomu, že je tento vitamín rozpustný v tukoch, tak sa ťažšie uvoľňuje zo zdrojov ako iné vitamíny a rýchlo sa spotrebováva v antioxidačných procesoch. Mal by sa pravidelne prijímať v strave.

chemické zlúčeniny, ktoré obsahujú nespárované elektróny. Snažia sa tento elektrón odovzdať alebo prijať iný do páru, čím poškodzujú bunky organizmu. Voľné radikály sa tvoria napr. v dôsledku vdychovania cigaretového dymu, znečisteného prostredia alebo jedla, konzumácie alkoholu atď.