Prečo náš mozog potrebuje tuky v strave?

Letné obdobie sa chýli ku koncu a my sa znova, plní entuziazmu, vrátime do našich každodenných povinností. Práve teraz náš mozog začína pracovať v plnej rýchlosti. Na jeho fungovanie je potrebná dostatočná výživa, vrátane dobrých tukov. „Náš mozog sa skladá z takmer 60 percent tuku. Ide o významnú stavebnú zložku nervových buniek,“ potvrdzuje odborníčka na výživu MUDr. Katarína Babinská, PhD.

V posledných rokoch sme sa naučili, že mastné kyseliny sú cenné zložky, ktoré majú vplyv na náš mozog. „Na fungovanie mozgu má vplyv najmä druh tukov, ktoré konzumujeme a obsah mastných kyselín. Dôležitú úlohu hrajú omega-3 nenasýtené mastné kyseliny,“ vysvetľuje Babinská. Základné – esenciálne nenasýtené mastné kyseliny, patriace k nedostatočne zastúpeným v strave vo väčšine krajín Európy, sú potrebné na udržanie optimálneho zdravotného stavu. Napríklad DHA (pri dennom príjme 250 mg) prispieva k udržaniu normálnej funkcie mozgu. Na druhej strane, pre normálny rast a vývoj detí je potrebná kyselina ALA (2 g denne). Telo si ich nedokáže samo vyrobiť, takže musia byť získané z potravy.[1] Je preto veľmi dôležité, čo jeme.

Omega-3 mastné kyseliny sa prirodzene vyskytujú v mastných rybách, ale medzi dobré zdroje patria aj ľanové či tekvicové semená, sójové bôby, vlašské orechy, avokádo a rastlinné oleje. Náš jedálníček by teda minimálne raz do týždňa mala tvoriť ryba – či už losos, makrela, sleď alebo iné. Orechy a rôzne semená môžeme využívať ako rýchle občerstvenie aj v práci, keď potrebujeme nakopnúť. Dobré sú tiež do šalátov. Po avokáde siahajte či už pri rannom smoothie alebo hocijakom hlavnom jedle. Dôležité však nie je iba množstvo prijímaných nenasýtených mastných kyselín, ale aj ich pomer. Z hľadiska výživy je ideálny pomer omega-6 k omega-3 približne 2:1,[2] čím sa vyznačuje jeden z najobľúbenejších rastlinných olejov u nás, repkový olej. Väčšina olejov obsahuje oveľa viac omega-6 ako omega-3, okrem repkového oleja, ktorý je veľmi dobrým zdrojom omega-3[3], presnejšie kyseliny ALA, i má najvýhodnejšie zloženie mastných kyselín spomedzi všetkých rastlinných olejov.

Odborníci odporúčajú konzumovať potraviny s vysokým obsahom kyseliny dekohexaénovej (DHA) a vitamínu E, ktoré ovplyvňujú ochranu buniek pred oxidačným stresom. Repkový olej je vynikajúcim zdrojom vitamínu E a hoci sám neobsahuje kyselinu DHA, je zdrojom ALA, ktorá je jej prekurzorom.[4] „Tiež nepriaznivý je nadmerný príjem nezdravých nasýtených mastných kyselín, ktorý môže zapríčiniť kôrnatenie tepien zásobujúcich mozog, nedostatočný prísun kyslíka a živín s následnými duševnými poruchami,“ tvrdí Babinská. Preto sa odporúča konzumovanie menšieho množstva živočíšnych produktov. Zvýšený príjem repkového oleja na úkor tukov s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín a omega-6 kyselín zlepšuje štruktúru spotreby mastných kyselín.[5]

Ďalšie informácie o výhodách repkového oleja a jeho zložení môžete nájsť na stránke zamilujsadorepkovehooleja.eu.

[1] Ziemlański Ś., Budzyńska-Topolowska J. (1991): Tłuszcze pożywienia i lipidy ustrojowe. Wyd. PWN, Warszawa, 15-26, 200-203, 216-230, 294-306

[2] Ziemlański Ś., Budzyńska-Topolowska J.(1991): Tłuszcze pożywienia i lipidy ustrojowe. Wyd. PWN, Warszawa, 15-26, 200-203, 216-230, 294-306

[3] Ziemlański Ś., Budzyńska-Topolowska J. (1991): Tłuszcze pożywienia i lipidy ustrojowe. Wyd. PWN, Warszawa, 15-26, 200-203, 216-230, 294-306

[4] http://www.ptfarm.pl/pub/File/Bromatologia/2013/3/BR%203-2013%20s.%20267-278.pdf

[5] Szostak W.B. „Walory zdrowotne oleju rzepakowego w profilaktyce chorób układu krążenia i innych chorób”, w: „Olej rzepakowy – nowy surowiec, nowa prawda” Krzymański J. (red.), wyd. PSPO, Warszawa, 2009, s. 57-88

31 augusta 2017