Omega-3 a 6 mastné kyseliny – čo to vlastne je?

Čoraz častejšie sa hovorí o významnej úlohe nenasýtených mastných kyselín v stravovaní človeka. Čo to vlastne je, ako podporujú fungovanie organizmu a v ktorých výrobkoch sa nachádzajú?

Tuky sú dôležitou súčasťou stravy človeka. Dlhé roky sa vnímali najmä ako výdatný zdroj energie. Vďaka novým vedeckým poznatkom je však dnes už známe, že tuky, respektíve mastné kyseliny, ktoré ich tvoria, majú i mnohé ďalšie účinky na funkciu ľudského tela. „Tak ako náhrdelník môžu tvoriť koráliky s rozmanitou veľkosťou a farbou, rôzne tuky sa môžu skladať z rôznych mastných kyselín. Možno ich podľa vlastností rozdeliť do rôznych skupín. Omega-3 a omega-6 patria medzi nenasýtené mastné kyseliny,“ uvádza do problematiky MUDr. Katarína Babinská, PhD. z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ale čo to vlastne omega-3 a omega-6 sú, ako vplývajú na náš organizmus a prečo sa o nich v súčasnosti toľko hovorí?

Výživa a životospráva v súčasnej dobe nie je optimálna. „Konzumujeme priveľa nasýtených mastných kyselín, ktoré sú najmä v potravinách živočíšneho pôvodu. Naopak, v strave máme nedostatočne zastúpené nenasýtené mastné kyseliny, a to najmä zo skupiny omega-3,“ dodáva Babinská. Nevyvážený príjem mastných kyselín má súvis s tzv. civilizačnými chorobami, ktoré sú závažným zdravotným problémom dnešnej doby.

Nenasýtené mastné kyseliny si ľudské telo nevytvára, a preto musia byť prijímané z potravy. „Ich bohatým zdrojom sú potraviny rastlinného pôvodu, najmä rozličné oleje, ako je napríklad repkový olej, ako aj celá paleta rôznych druhov orechov. Nesmieme zabúdať, že zdrojom cenných omega-3 mastných kyselín sú i mastné druhy rýb,“ vysvetľuje Babinská.

Na Slovensku a vo väčšine európskych krajín je však príjem omega-3 kyselín príliš nízky, práve preto je taký dôležitý výber produktov s ich vysokým obsahom.

A práve repkový olej má ideálne zloženie. Z hľadiska zdravej výživy obsahuje v porovnaní s inými olejmi najmenej nezdravých nasýtených mastných kyselín (obsah je dvakrát nižší ako v olivovom alebo slnečnicovom oleji).[1] Je charakteristický aj vysokým obsahom kyselín omega-3.[2] Dôležité však nie je iba množstvo prijímaných nenasýtených mastných kyselín, ale aj ich pomer. Z hľadiska výživy je ideálny pomer omega-6 k omega-3 približne 2:1. Väčšina olejov tento pomer nedosahuje, no práve v repkovom oleji sú mastné kyseliny v ideálnom zložení. Denná dávka cca dvoch lyžíc repkového oleja navyše úplne pokrýva fyziologickú potrebu kyseliny linolénovej (ALA) zo skupiny omega-3 u človeka.[3]

Oleje patria medzi naše základné potraviny, pri príprave jedál majú mnohostranné využitie. Používame ich na prípravu teplých pokrmov, vhodné sú i do zákuskov, ale i v studenej kuchyni na prípravu dresingov, nátierok či na dochutenie šalátov. „Treba povedať, že kokosový a palmový olej obsahujú najmä nasýtené mastné kyseliny, preto sú vhodné skôr na menej častú konzumáciu,“ zdôrazňuje Babinská.

Častejšou konzumáciou repkového oleja môžeme dosiahnuť vyváženejší príjem mastných kyselín. Jeho zložky navyše pomáhajú udržať správnu hladinu cholesterolu v krvi. Ide o kyseliny ALA a LA, ktoré zohrávajú významnú úlohu v prevencii ischemickej choroby srdca, ak sa konzumujú vo vhodných množstvách (2 g ALA a 10 g LA denne).

[1] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006

[2] ROZPORZĄDZENIE KOMISJI (UE) NR 116/2010 z dnia 9 lutego 2010 r. zmieniające rozporządzenie (WE) nr 1924/2006 Parlamentu Europejskiego i Rady w odniesieniu do wykazu oświadczeń żywieniowych

[3] Qualified Health Claims: Letter of Enforcement Discretion – Unsaturated Fatty Acids from Canola Oil and Reduced Risk of Coronary Heart Disease (Docket No. 2006Q-0091), Food and Drug Administration, October 6, 2006

29 apríla 2017