Odrody repky olejnej včera a dnes

Repkový olej nemal vždy dobré meno. Napriek vhodnému zloženiu, ktoré potvrdili odborné výskumy, je niekedy vnímaný ako nevhodný, najmä pre starších ľudí. Ešte pred 30 rokmi sa bežne používal olej s vysokým obsahom kyseliny erukovej – látky, ktorú odborníci na výživu neodporúčajú. Dnes sú z tohto hľadiska úplne bezpečné – vďaka rozvoju vedy bola kyselina eruková eliminovaná zo súčasných odrôd repky olejnej[1].

Kyselina eruková v hlbinách dejín

Repka olejná sa v Európe bežne pestuje od 60-tych rokov 20. storočia. Avšak v 70-tych rokoch bola v jeho zložení nájdená látka, o ktorej sa zistilo, že nie je zdraviu prospešná. Kyselina eruková, práve o nej hovoríme, ktorá sa nachádzala v dávnych odrodách repky olejnej až v 50-tich percentách jeho zloženia, spôsobila, že lekári aj spotrebitelia okamžite začali mať negatívny postoj k repkovému oleju. Olej lisovaný z dávnych odrôd repky olejnej obsahoval okrem tejto kyseliny aj zlúčeniny síry, takzvané glukozinoláty, ktoré sú zodpovedné aj za jeho nepríjemnú vôňu.

Ako zdôrazňuje prof. dr hab. Iwona Bartkowiak-Broda z Instytutu Hodowli i Aklimatyzacji Roślin (Inštitút pestovania a aklimatizácie rastlín) v Poľsku, staré odrody repky olejnej (vysokoerukové a vysokoglukozinolátové) boli úplné stiahnuté z pestovania v EÚ, a to už pred mnohými rokmi.

Repka olejná 00 – dvojnásobne vylepšená

Súčasný repkový olej je v Európe známy vďaka svojej neutrálnej chuti a vôni, jeho zloženie spĺňa požiadavky, ktoré jedlým olejom stanovuje súčasná veda o výžive človeka. Vyrába sa z moderných odrôd repky olejnej bez obsahu kyseliny erukovej, ktoré boli vyšľachtené vďaka dlhoročným výskumom. Naviac sa v Európskej Únii pestujú práve tie odrody zbavené kyseliny erukovej, ktoré sa nazývajú odrody 00 alebo dvojnásobne vylepšené. Práve vďaka nim sa repkový olej v krátkom čase stal základným rastlinným olejom v mnohých geografických oblastiach. Okrem bežnej dostupnosti má mnohé ďalšie pozitíva a to – spomedzi ostatných má vysoký obsah mastných kyselín – linolovej (omega-6) a linolénovej (omega-3) a to v ideálnom pomere (2:1)[2], v porovnaní s inými rastlinnými olejmi. Jeho obsah prospešnej kyseliny olejovej sa blíži k obsahu v olivovom oleji a ďalšie výskumy už dokonca umožňujú v repke olejnej získať jej vyšší obsah ako v olivovom oleji.[3]

Prínos do dejín výroby oleja

Za vyšľachtenie dvojnásobne vylepšenej odrody repky olejnej vďačíme aj poľskému vedcovi, prof. dr hab. Janowi Krzymańskiemu z Instytutu Hodowli i Aklimatyzacji Roślin (Inštitút pestovania a aklimatizácie rastlín) v Poznani. Repka olejná 00 je výsledkom o.i. jeho výskumu genetických zdrojov s nízkym obsahom kyseliny erukovej a glykozinolátov (ktoré objavil v jarnej repke olejnej Bronowski) a ich dedičnosťou. V realizovaných výskumoch sa nepoužívala cudzia DNA, preto je potrebné zdôrazniť, že nové formy šľachtenej repky olejnej nijako nesúvisia s GMO. Nakoľko je to aktuálne najobľúbenejší druh repky olejnej na svete, môžeme smelo skonštatovať, že prof. Krzymański spôsobil svetovú revolúciu v tukovom priemysle. Tento objav umožnil, že sa šesťnásobne zvýšil výsev repky olejnej v priebehu 50 rokov, výroba jeho semien z viac ako 6 miliónov ton vzrástla na 50[4], a spotrebiteľ v obchode siahajúci po obľúbenej značke oleja si môže byť istý, že kupuje absolútne bezpečný a plnohodnotný výrobok odporúčaný odborníkmi na výživu.

[1] J. Krzymański, Repkový olej – nová surovina, nová pravda, PSPO, Varšava 2009.

[2] Tiež.

[3] Tiež.

[4] J. Krzymański, Repkový olej – nová surovina, nová pravda, PSPO, Varšava 2009.

18 mája 2016