Japonský recept ako byť vo forme

Japonci sú známi tým, že sa dožívajú vysokého veku. Jedným z hlavným dôvodov, pre ktoré sa v tejto štatistike dlhodobo umiestňujú na popredných priečkach, je ich prístup k strave a výžive. Slováci by si z nich určite mali brať príklad.

Hara hachi bunme je japonské príslovie, ktoré v preklade znamená „Jedz tak, aby si bol sýty len na 80 percent.“ Striedmosť je jedným zo základných pilierov japonského stravovania a vyzerá to tak, že oprávnene. Zatiaľ čo vo svete stále stúpa počet chorých na cukrovku, či ochorenia srdca a krvného obehu, Japoncom sa tieto problémy akoby zázrakom vyhýbajú[1].

Rozmanitosť a prísady

Odborníci sa zhodujú, že rozmanitosť v stravovaní organizmu veľmi prospieva. Bežný Japonec zje až 100 druhov jedál za týždeň. Pre porovnanie – typický Európan zje za ten istý čas len 30 rôznych potravinových produktov[2]. Jedno japonské príslovie dokonca hovorí: „Ak skúsiš zjesť niečo, čo si ešte nikdy predtým nevyskúšal, predĺžiš si život o 75 dní“. To už predsa stojí za tú ochutnávku, všakže? Japonci prikladajú veľkú dôležitosť každej prísade. Napriek veľkej rozmanitosti v ich kuchyni , tam pravidelne nájdete kvalitnú zeleninu, sóju, ryžu a najmä ryby, ktorých spotreba je výrazne vyššia než v strednej a východnej Európe.

Rybie mäso a Omega-3

Rybie mäso je najmä skvelým zdrojom Omega-3 mastných kyslelín. Tieto esenciálne mastné kyseliny majú množstvo blahodárnych účinkov, medzi ktoré patrí ochrana buniek, protizápalové účinky, či udržiavanie normálnej hladiny cholesterol v krvi.

Napríklad kyselina ALA z rodu Omega-3 (pri spotrebe minimálne 2 g denne) a LA z rodu Omega-6 (pri spotrebe aspoň 10 gramov na deň), môžu pomôcť udržiavať normálnu hladinu cholesterolu v krvi. Okrem toho (ALA a LA v dennej dávke 2 g až 10 g) sú potrebné pre normálny rast a vývoj detí. Ich cenným zdrojom je tiež repkový olej. Spotreba rýb je však u nás v strednej a východnej Európe omnoho nižšia. Môže za to prístupnosť k moru, ale aj tradície – u nás je ryba stále považovaná skôr za sviatočné jedlo. Ryby však nie sú jediným zdrojom esenciálnych Omega-3 mastných kyselín. Tieto vzácne látky si naše telo nedokáže vytvoriť samo, ale sú aj iné spôsoby ako sa k nim dostať.

Repkový olej

Jedným z bohatých zdrojov mastných kyselín je aj u nás podceňovaný repkový olej. Repkový olej má najvýhodnejšie zloženie mastných kyselín zo všetkých rastlinných olejov a obsahuje najviac esenciálnych nenasýtených mastných kyselín zo skupiny Omega-3[3]. Ak chcete svoj jedálniček obohatiť o novú prísadu, určite by ste mali siahnuť po repkovom oleji. Nie len, že tak svojmu jedálničku doprajete väčšiu rozmanitosť, ale obohatíte ho aj o vzácne Omega-3 mastné kyseliny.

[1] Moriyama N., Japonky nestarnú a nepriberajú, wyd. Ikar, 2014

[2] Tiež.

[3] Krzymański J. „Chemické zloženie repkového oleja v porovnaní s inými olejmi”, v: „Repkový olej – nová surovina, nová pravda” Krzymański J. (red.), vyd. PSPO, Varšava, 2009, s.47-56

1 júna 2016